V kostiach jar

Autor: Juraj Gašpárek | 10.11.2019 o 13:45 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  125x

Prvé verše vznikli snáď už pred polrokom, keď som chcel pomôcť toľkým, že mne pomohlo len vyjadrenie v slovách. Dopísané chceli byť už dávno, čas nastal až dnes... tak čítajte. A vážte si, bojujte, ľúbte.

 

 

Hoc cesta je tŕnistá

a jasný svit nebadáš,

musíš byť sebaistá.

Vedz! - s láskou už neprehráš.

 

Hoc polien je stále viac,

aj dnu vietor prisilný,

lietať smieš aj za mesiac,

túžba za to byť vinný.

 

A tŕne, čo's na stonke,

nedovolia iným biť.

No lupene malunké,

hoc nechutí, musíš piť.

 

Tak ver si, hlava moja,

správnu cestu len ty znáš.

Tak ťažké ísť do boja,

protivníka nepoznáš.

 

 

Vieš, iba ty schopné si

ranu každú, každý svár,

tie najťažšie móresy.

Zachováš si svoju tvár.

 

Vieš, že biješ naplno,

život láskou prebúdzaš.

Nie všade je slobodno,

niekde až moc. Krvácaš.

 

A prosím len, ďalej bi!

Strácaš silu, zaslzieš.

Tvoriť chrasty nevábi,

vieš, že nie vždy rozhodneš.

 

Tak dýchaj, srdce moje,

najsilnejšie z všetkých nás.

Plány máme každý svoje,

Ty's životom, pretrváš.

 

 

Hľa - nepokoj, krik a plač,

málo dlaní, úst je moc.

Čo nabral's pred sebou tlač,

viac práce zrie na pomoc.

 

Hľa - zdá sa, že nestíhaš,

žiť životy naraz troch.

Ty sa aj tak nevzdávaš,

balvany tesáš do sôch.

 

A svoje sny odložil's,

ich radosť je zmysel tvoj.

Krajinu by prevrátil's,

drž na uzde nepokoj.

 

Tak vzchop sa, ruka moja.

Ty udávaš pravý smer.

Ochrana pred tlakom boja,

poskytuješ v láske zmier.

 

 

Chlad je cítiť dňom aj nocou,

zima ticho prichádza.

Ona oplýva tou mocou,

slnko už nevychádza.

 

TMA. Výkriky. Bolesť. Plač.

Ty si svoj boj vyhrala.

Na kameni zlatotlač

vie, že's ešte nemala.

 

Kus každého vzala's sebou,

viac si však zanechala.

Ťažké teraz žiť, keď s Tebou

vyrastali od mala.

 

A tá jazva nepominie.

Robí nás však silnejších?

Rovnováha zdá sa vo mne,

musím chrániť najmilších.

 

Asi všetko ako má byť,

hoc myseľ to neberie.

Nie vždy všetko dá sa zvrátiť,

s Bohom tvorím prímerie.

 

Ty sa už len z výšky smeješ,

pozor dávaš na svojich,

v kľude s láskou pozoruješ,

nespustíš z očí Tvojich.

 

Ty sa už len z výšky smeješ,

nad tou ľudskou malosťou,

kľud a mier si všade praješ,

zlom palice nad zlosťou.

 

Malá hviezda svieti hore,

telo ohrieva jej žiar.

Nádherná jak ranné zore,

ja už cítim v kostiach jar.

 

Ja už cítim v kostiach jar.

A viem, že dobre bude.

Láska rozžiari nám tvár,

a Ty zavše budeš v kľude.

 

Za všetko Ti ďakujeme,

Ty's nás až sem doviedla.

S láskou navždy spomíname,

rozprestri svoje krídla.

 

Iný život začali sme,

slza z neho nezmizne,

od Boha - vďak dostali sme,

krásne malé záväzné.

 

Za neho už bijeme sa,

ona tvorí život náš,

v žiadnej chvíli nevzdáme sa.

Tvojím vzorom, poznávaš?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vážny spôsobil, že vyhrali tí, ktorí parazitujú na nákupoch (rozhovor)

S expertmi Slovensko.Digital o verejnom obstarávaní.

Masívny výbuch v Prešove zaskočil aj experta na výbušniny

Dekan baníckej fakulty: Únik plynu do domu mohol viesť popri potrubí.


Už ste čítali?